Prečo sme rozbehli Nakopni.sk

Pred pár mesiacmi si vedci z Oxfordu, Londýnskej školy ekonómie, Stanfordu a ďalších popredných univerzít dali otestovať niečo, z čoho behá mráz po chrbte. Nechali umelú inteligenciu viesť rozhovory o politike s takmer 77-tisíc ľuďmi, na viac ako sedemsto rôznych tém. Chceli zistiť jednu vec: dá sa niekomu chatbotom naliať názor do hlavy?

Všetci sme už unavení. Pozrite sa okolo seba. Sused nepozdraví suseda kvôli politike. Otec sa pri nedeľnom obede poháda so synom pre správy. Spoločnosť je roztrhaná na tisíc kúskov, ľudia sú zatrpknutí a znechutení. V tomto chaose majú navrch tí najhlasnejší – tvária sa, že ich je väčšina, pretože kričia najviac. My, ktorí chceme len pokojne žiť, spravodlivosť a lepšiu budúcnosť pre naše deti, sme zostali ticho. Prestali sme veriť, že s tým vieme niečo spraviť, a stiahli sme sa do svojich bublín.

Fero má pätnásť a učí sa za automechanika. Vlani v apríli sedel dve hodiny pri školskom počítači a písal test PISA. Doma nemá vlastnú izbu ani veľa kníh, rodičia vysokú školu nemajú. Deti ako Fero to u nás mali roky spočítané vopred.

Nechávame vlastné peniaze za hranicami a doma sa pozeráme na chátrajúce skanzeny našej vlastnej neschopnosti. Nie je to o tom, že by sme nemali prírodu, hory či vodu. Je to o tom, že sme sa rozhodli prežiť z omrviniek, zatiaľ čo sused vedľa nás buduje turistický raj.

Slovenská akadémia vied v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou predstavila dokument, ktorý má na pätnásť rokov dopredu určiť, kam má krajinu smerovať. Volá sa Vízia Slovensko 2040 a jeho prvá veta znie čisto a sebavedomo: Slovensko je v roku 2040 krajinou, kde sa ľuďom darí.